Rakytník rešetliakovitý

Viete o tom, že rakytník Vám môže zregenerovať kožný epitel? Je vhodný pri 20 druhoch rôznych kožných ochorení. Prečítajte si o tejto rastline viac.

V súčasnej dobe si rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides L.) získava stále viac pozornosti v celosvetovom meradle. Patrí medzi starobylé plodiny s modernými prednosťami hlavne pre jeho nutričnú resp. liečivú hodnotu. Krík rakytníka pochádza z ázijského kontinentu a ďalej sa rozšíril do Európy i Ameriky. Plody rakytníka oranžovej farby sú predmetom zberu. Podľa viacerých výskumníkov sú zdrojom viac ako 190 biologicky aktívnych zlúčenín, ktoré majú priaznivý vplyv na zdravie človeka. Medzi tieto zlúčeniny patrí široké spektrum vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov, sacharidov, bielkovín, esenciálnych mastných kyselín a aminokyselín. Z vitamínov sa môže rakytník pýšiť práve vysokým obsahom vitamínu C (kyselina askorbová), tiamínu (B1), riboflavínu (B2), kyseliny listovej (B9) a tokoferolu (vitamín E). Prítomné sú aj vitamíny rozpustné v tukoch (hlavne A, K a E).

Poďme si prejsť niektoré významné látky rakytníka.

Plody rakytníka sú najznámejšie vďaka vysokému obsahu vitamínu C, ktorý sa vyznačuje výraznými antioxidačnými vlastnosťami. Jeho koncentrácia sa pohybuje v rozmedzí od 114 až 1550 mg/100 g s priemerným obsahom 695 mg/100 g v závislosti od druhu a pestovateľskej oblasti. Uvádza sa, že obsah vitamínu C v plodoch rakytníka je dokonca vyšší ako v kivi, jahodách, paradajkách či mrkve a až 12 krát vyšší ako v pomarančoch.

Rovnako významný je aj obsah vitamínu E, ktorý je dokonca vyšší ako v pšenici, kukurici či sóji. Prítomný je v množstve okolo 160 mg/100 g. Je dokázané, že prírodne vyskytujúci sa vitamín E funguje v našom tele ako antioxidant a dokáže prirodzene omladzovať našu pokožku.

Rakytník ďalej obsahuje najmenej 24 minerálnych látok ako sú dusík, fosfor, železo, mangán, bór, vápnik, hliník, kremík, pričom najhojnejšie zo všetkých prvkov bola zistená koncentrácia draslíka.

Z antioxidantov ochraňujúcich ľudský organizmus pred oxidačným stresom je významná najmä prítomnosť trans-resveratrolu, katechínu, myricetínu, quercetínu, kyselín L-askorbovej, kávovej, gállovej a p-kumarovej. Taktiež je rakytník bohatý na karotenoidy, ktoré ovplyvňujú aj intenzívne oranžové sfarbenie jeho plodov.

V rakytníku je obsiahnutých celkovo až 18 známych aminokyselín, pričom 8 z nich sa považuje za esenciálne pre ľudský organizmus. Esenciálne aminokyseliny zohrávajú kľúčovú úlohu v mnohých proces nášho tela. Sú základným stavebným prvkom všetkých bielkovín, enzýmov a hormónov. Ovplyvňujú mozgové funkcie, podieľajú sa na výrobe energie a stavebných buniek, zabezpečujú ochranu a rast svalovej hmoty.

Kedy siahnuť po rakytníku?

Vo všeobecnosti sa používanie rakytníka odporúča najmä počas zimného obdobia, keď je výskyt chrípkových ochorení veľmi vysoký. Rovnako významný je aj proti jarnej únave, ale i ako prevencia ochorení a v rekonvalescencii. Liečivá sila plodov rakytníka sa prejavuje v boji proti pľúcnym ochoreniam, artérioskleróze, spomaľuje proces starnutia a posilňuje zrak. Efektívne pôsobí pri liečbe vredových ochorení tráviaceho traktu ako sú vredy žalúdka či dvanástnika.

Nesmieme zabudnúť, že olej z rakytníka má výrazný baktericídny účinok a veľmi dobre regeneruje kožný epitel. Rakytníkový olej sa používa na popáleniny, omrzliny a je účinný až pri dvadsiatich druhoch kožných ochorení. V zime ho môžeme aplikovať na vymrznutú pokožku, ktorú nielen ošetrí, zregeneruje, ale dodá jej aj vláčnosť a vitamíny.

Recept pre gazdinky

Olej si môžeme pripraviť aj v pohodlí domova. Bobule rakytníka pomelieme, naložíme do kvalitného olivového oleja, ktorý nalejeme do zaváracieho pohára, pričom plody naplníme až po hladinu a necháme macerovať dva týždne. Následne ho precedíme, vylisujeme ešte zvyšný olej a naplníme ho do menších fľaštičiek. Takto pripravený rakytníkový olej používame podľa potreby.

Použitá literatúra

1. Bal, L. M., Meda, V., Naik, S.N., Satya, S. 2011. Sea buckthorn berries: A potential source of valuable nutrients for nutraceuticals and cosmoceuticals. In: Food Research International, vol. 44,                   pp. 1718-1727.
2. Bekker, N. P., Glushenkova, A. I. 2001. Components of certain species of the Elaeagnaceae family.    In: Chemistry of Natural Compounds, vol. 37, n. 2, pp. 97-116.
3. Bernath, J., Foldesi, D. 1992. Sea buckthorn (Hippophaė rhamnoides L.): A promising new medicinal and food crop. In: Journal of Herbs, Spices and Medicinal Plants, vol. 1, pp. 27-35.
4. Dharmananda, S. 2004. Sea buckthorn, Institute of Traditional Medicine, Portland, Oregon. Dostupné na internete: http://www.itmonline.org/arts/seabuckthorn.htm
5. Gašparovič, F. R. 2013. Liečivé rastliny a fytoterapia. Ako liečiť srdcovo-cievne choroby liečivými rastlinami. 104 s. Prievidza: Tlačiareň Patria I. ISBN 978-80-971308-4-8.
6. Gorbatsova, J., Lõugas, T., Vokk, R., & Kaljurand, M. 2007. Comparison of the contents of various antioxidants of sea buckthorn berries using CE. In: Electrophoresis, vol. 28, pp. 4136-4142.
7. Indrayan, A. K., Sharma, S., Durgapal, D., Kumar, N., & Kumar, M. 2005. Determination of nutritive value and analysis of mineral elements for some medicinally valued plants from Uttaranchal.              In: Current Science, vol. 89, pp. 1252-1255.
8. Mironov, V. A. 1989. Chemical composition of Hippophaė rhamnoides of different populations of the USSR. Proceedings of the first international symposium on sea buckthorn (H. rhamnoides L.), October 19-23, 1989, Xi'an, China, pp. 67-70.
9. Rosch, D., Bergmann, M., Knorr, D., Kroh, L. W. 2003. Structure-antioxidant efficiency relationships of phenolic compounds and their contribution to the antioxidant activity of sea buckthorn juice.           In: Journal of Agricultural and Food Chemistry, vol. 51, pp. 4233-4239.
10. Tong, J., Zhang, C., Zhao, Z., Yang, Y., & Tian, K. 1989. The determination of the physical–chemical constants and sixteen mineral elements in sea buckthorn raw juice. Proceedings of international symposium on sea buckthorn (H. rhamnoides L.), Xian, China, October 19-23, 1989, pp. 32-137.
11. Wolf, D., & Wegert, F. 1993. Experience gained in the cultivation, harvesting and utilization of sea buckthorn. Cultivation and utilization of wild fruit crops, pp. 23-29. Germany: Bernhard Thalacker Verlag Gmbh and Co.
12. Zhang, W., Yan, J., Duo, J., Ren, B., & Guo, J. 1989. Preliminary study of biochemical constitutions of berry of sea buckthorn growing in Shanxi province and their changing trend. Proceedings of international symposium on sea buckthorn (H. rhamnoides L.), Xian, China, October 19-23, 1989, pp. 96-105.